Dunaj v Bratislave pri Moste Lanfranconi 30.7.2026
Dunaj býva pre Bratislavu symbolom sily, pohybu a života. No aj táto veľrieka má svoje slabé chvíle: obdobia, keď sa hladina zníži natoľko, že namiesto širokého toku vidíme kamenné lavice, plytké ramená a odhalené dno. Históriu sucha na Dunaji pritom nemožno vnímať len ako správu o jednom letnom extréme – je to dlhý príbeh striedania vodných a suchých rokov, ktorý poznáme z kroník, z hydrologických meraní aj z pamäti krajiny. Viac nám o tejto téme prezradila RNDr. Pavla Pekárová, DrSc. z Ústavu Hydrológie SAV, ktorá sa odborne venuje hydrologickým predpovediam, kvalite vody v tokoch a historickej hydrológii.
Sucho na Dunaji býva pre mnohých Bratislavčanov prekvapením. Je to naozaj niečo mimoriadne, alebo ide o jav, ktorý mal Dunaj v sebe odjakživa?
Sucho na Dunaji nie je niečo, čo by sa objavilo až dnes. Už biblické príbehy o siedmich tučných a siedmich chudých kravách hovoria symbolicky o tom, že po období hojnosti môže prísť obdobie nedostatku. Aj Dunaj pri Bratislave funguje podobne: striedajú sa roky vodnej hojnosti a roky, keď je vody menej. V historických záznamoch aj v dlhých meraniach vidíme, že sucho patrilo k rieke vždy – mení sa však jeho načasovanie, intenzita a to, ako ho dnes vnímame v meste. Už v Starom zákone nájdeme viaceré pasáže, kde Boh „zadrží dážď“ a rieky vysychajú. Pre ľudí vtedy to znamenalo ohrozenie života, lebo rieky boli hlavným zdrojom vody aj ich obživy.
Dunaj síce Biblia nespomína, ale z historických dokumentov vieme, že suchá zasahovali aj naše územie. Už v 15. a 16. storočí sú opísané „megasuchá“, keď veľká časť Európy trpela nedostatkom vody – rieky sa menili na stružky, úroda sa zničila, vznikali hladomory. Takže z historického pohľadu je dôležité si uvedomiť: dnešné sucho na Dunaji nie je prvé, ani jediné, je súčasťou dlhých prírodných cyklov.
Zdroj:
SAV
Pavla Pekárová si v roku 2018 prevzala od podpredsedu SAV Pavla Simana Čestnú plaketu SAV Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách
Hovoríte o cykloch. Ako sa dajú v prietokoch Dunaja „vidieť“ suché a vodné obdobia?
Potrebujeme dlhé, spoľahlivé časové rady. Pre Dunaj v Bratislave máme dnes neprerušený rad priemerných denných prietokov už od roku 1876. To je vyše 150 rokov hydrologickej pamäti. Ak tieto údaje štatisticky spracujeme, vidíme, že:
– dlhodobý priemerný ročný prietok Dunaja v Bratislave je približne 2 050 metrov kubických za sekundu,
– striedajú sa viaceré vodné desaťročia (napríklad roky 1910–1920, 1960–1970) s suchšími (napríklad 1946–1955, 2016–2025),
– v popredí sa objavujú aj dlhé cykly – suchšie a vodnejšie obdobia trvajú často 20–30 rokov.
Na grafoch pekne vidno, že Dunaj „dýcha“ – nie je stále rovnaký. V niektorých desaťročiach sú ročné prietoky nad priemerom, v iných pod ním, ale z dlhodobého hľadiska sa množstvo vody v Dunaji v Bratislave výrazne nemení. To je dobrá správa.
Zdroj:
Ústav Hydrológie SAV,
v. v. i.
Výskyt suchých období na Dunaji v Bratislave
Takže z pohľadu Bratislavy neplatí, že Dunaj „vysychá“?
Nie v tom zmysle, že by sme za 150 rokov prišli o polovicu vody. Ročný priemer je pomerne stabilný, aj keď v posledných troch desaťročiach prietoky klesajú. Mení sa však rozdelenie vody počas roka – kedy jej Dunaj má veľa, kedy má málo.
Tento rok sa veľa hovorí o tom, že prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín dosiahol historické minimum. Čo sa presne stalo?
Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu bol minimálny denný prietok Dunaja pri Bratislave/Devíne 27. júla 2026 okolo 725 metrov kubických za sekundu, a podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl, ktorá je pravom brehu Dunaja dokonca len 678 metrov kubických za sekundu. To je veľmi nízky prietok.
Zdroj:
ms
Karloveské rameno vo štvrtok 30.7.2026
Historicky najnižší priemerný denný prietok bol zaznamenaný 6. januára 1909 – iba 580 metrov kubických za sekundu, ale to bol zimný extrém. Zameraný okamžitý prietok Dunaja bol najnižší v septembri 1947 – 550 metrov kubických za sekundu. Prirodzené minimum Dunaja býva v mesiacoch november až február, keď sú nízke zrážky a teploty a v Alpách zrážky padajú vo forme snehu.
Navyše tohtoročné sucho má dve nezvyčajné črty: vyskytlo sa už v júli, keď má Dunaj byť „najvodnejší“ – tečie voda z topiaceho sa snehu v Alpách, a prietok okolo 700 m³/s v lete sa od roku 1876 v júli ešte nevyskytol. To znamená, že z pohľadu hydrológa ide o extrém v mesačnom režime, nie v absolútnom ročnom priemere.
Zdroj:
František Silavecký
Sucho v toku Dunaja v roku 1947
Čím je to spôsobené? Menej snehu, viac tepla?
Viacerými faktormi: Sneh v Alpách sa topí skôr. Už v našich starších analýzach sme zistili, že v porovnaní období 1876–1940 a 1941–2005 je jar na Dunaji „posunutá“ – prietoky z topenia snehu prichádzajú o približne 13 dní skôr.
Potom teplejší vzduch zvyšuje výpar, pôda je suchšia, vegetácia spotrebúva viac vody.
Ďalším faktorom je výskyt dvoch suchých dekád po roku 2000, čím došlo k poklesu zásob podzemnej vody.
A ďalším faktorom je pravdepodobne i zadržiavanie vody v stovkách nádrží v Nemecku a Rakúsku na prítokoch Dunaja nad Bratislavou.
Výsledok je, že koncom marca a apríla sú priemerné prietoky vyššie, ale v júli, auguste i v septembri sú nižšie, než bývali v minulosti. A ak sa k tomu pridá jar s nižšími zrážkami, môžeme mať v júli Dunaj nezvyčajne nízky stav vody – ako tomu je v tomto roku.
Ktoré obdobia by ste označili za historicky najväčšie suchá na Dunaji pri Bratislave?
Pri pohľade na ročné prietoky a desaťročné priemery sa dajú identifikovať tieto suché obdobia:
Najsuchšie desaťročie v našich dátach bolo roky 2016–2025 – prietoky boli pod dlhodobým priemerom, rok 1934 bol vôbec najsuchší s priemerným ročným prietokom len 1 417 m3.s-1. Pokles prietokov 1906–1935 je veľmi podobný poklesu prietokov za posledných 30 rokoch.
Ak sa pozrieme ďalej do 19. storočia cez údaje z Turnu Severin/Orsova, desaťročie 1856–1865 bolo pravdepodobne najsuchšie zaznamenané obdobie na hranici stredného a dolného Dunaja.
To nám hovorí, že suché desaťročia sa vyskytovali tak v chladnejšej klíme 19. storočia, ako aj v dnešnej teplejšej klíme. Príroda má vlastnú variabilitu, na ktorú sa teraz „nabalí“ vplyv človeka.
Zdroj:
Ústav Hydrológie SAV,
v. v. i.
Dlhodobý vývoj dekádnych prietokov Dunaja v stanici Bratislava/Devin. Červené elipsy vyznačujú podobné priebehy prietokov
Ako Bratislavčan pocíti tohtoročné sucho na Dunaji? Je to viac psychologický, alebo praktický problém?
Má to niekoľko rovín:
– Vizuálny a psychologický efekt. Dunaj je súčasť identity Bratislavy. Keď človek stojí na nábreží a vidí široký štrk a len úzky pruh vody, vzbudzuje to otázky: „Čo sa deje? Vysycháme?“ Aj historické fotografie z nízkych stavov, napríklad 1947, ukazujú, že „suchý Dunaj“ nie je novinkou.
– Plavba a rekreácia. Nízke prietoky znamenajú obmedzenia pre lodnú dopravu, väčšie riziko pre plavbu, zhoršené podmienky pre športové využitie (veslovanie). Napríklad v minulosti sa pri veľmi nízkych stavoch upravovali plavebné dráhy bagrovaním.
– Ekologické dopady. Nízka voda zvyšuje teplotu, znižuje samočistiacu schopnosť rieky a môže ovplyvniť vodné ekosystémy, zmeny v ramenách, v inundácii, v podzemných vodách na pravom aj ľavom brehu.
– Pitná voda – zatiaľ nie je kritický problém. Z pohľadu zásobovania pitnou vodou je situácia na Slovensku zatiaľ bez paniky: máme kvalitné podzemné zdroje a vybudované vodárenské nádrže, ktoré dokážu zabezpečiť pitnú vodu pre obyvateľov, treba však mať vybudovanú i infraštruktúru. Dunaj však hrá rolu v dopĺňaní podzemnej vody v Podunajskej nížine, takže dlhšie suché obdobia sa postupne môžu prejavovať aj tam.
Zdroj:
František Silavecký,
Sucho v koryte Dunaja v roku 1947
Ako je to konkrétne s Petržalkou, ktorá leží „na Dunaji“?
Petržalka má s Dunajom špecifický vzťah – historicky bola ohrozená skôr povodňami, niekoľko krát v histórii bola celá Petržakla zaplavená, všetky domy zničené, napr. v roku 1809, 1850. Staré mesto bolo tiež niekoľko krát pod vodou (1850, 1897, 1899). Dnes pri suchu je to skôr otázka hladiny podzemnej vody a stavu ramien. V úseku od mosta SNP po Rusovce sú staré ramenné systémy, napojené na Dunaj. Pri nízkych prietokoch je menej vody v ramenách, mení sa ich ekologický režim.
Zdroj:
banoviny
Nízka hladina Dunaja a ochladzujúci sa ľudia počas horúčav 4.8.2026
Zároveň nízka voda umožňuje Bratislavčanom aj Petržalčanom „vidieť“ Dunaj inak – napríklad odhalené štrkové lavice, staré šachty, dnes už nefunkčné prívody vody k limnigrafu pred SNG, ktoré pri normálnom stave nevidieť. Sucho z tohto pohľadu je pre nás i príležitosťou, ako lepšie pochopiť rieku.
Spomínali ste, že do prirodzených cyklov zasahuje človek. Ako konkrétne vplývame na sucho Dunaja pri Bratislave?
Vplyv človeka má opäť viacero vrstiev:
– Úpravy koryta – regulácie, opevnenia, budovanie hrádzí, mostov, vodných diel menia geometrický vzťah medzi vodným stavom a prietokom. V Bratislave sa koryto pred prehradením pri Hrušove dlhé roky prehlbovalo, po spustení Vodného diela Gabčíkovo sa naopak zanáša, čo bol cieľ, ktorý však funguje už príliš intenzívne.
Zdroj:
Ústav Hydrológie SAV,
v. v. i.
Historické povodne na Dunaji v Bratislave od roku 1501, najväčšia povodeň za posledných 526 rokov sa vyskytla v roku 1501, odhadnutá na 14 000 m3.s-1.
– Vodné dielo Gabčíkovo. Od roku 1993 máme riešenie „rozdelenej“ rieky – časť vody ide cez kanál, časť „starým korytom“. Mení sa merná krivka, t. j. vzťah vodný stav – prietok, pri vyšších vodných stavoch preteká korytom menej vody než pred vybudovaním diela. V Bratislave je hladina vody vzdutá – až pri prietoku nad 5000 m3.s-1 funguje stará merná krivka. Preto sa dnes vyhodnocuje prietok Dunaja vo vodomernej stanici Devín.
– Vodné diela na hornom Dunaji. Na rakúskom úseku je v prevádzke desať vodných diel, tie však neovplyvňujú prietok Dunaja – nezadržiavajú vodu, menia však postupovú dobu povodňových vĺn, povodňové vlny prichádzajú rýchlejšie. Ale desiatky vodných nádrží na nemeckých a rakúskych prítokoch Dunaja v súčte môžu ovplyvniť prietoky v Dunaji. Tieto nádrže zadržiavajú vodu, znižujú povodne, ale zároveň môžu zvyšovať extrémne nízke prietoky.
– Odbery vody, zavlažovanie, kanalizácia. Veľké odbery pre priemysel, energetiku, zavlažovanie, v kombinácii s vyššou teplotou vzduchu, zvyšujú výpar a znižujú sa prietoky v riekach.
Hydrologicky to vidíme najmä v tom, že sa mení ročný chod prietokov – voda „odtečie“ skôr, letný deficit je väčší. Ročný priemer sa zatiaľ drží, ale suché obdobia sú častejšie a výraznejšie, ako ukazujú roky 2003, 2015, 2017, 2018, 2022.
Čo by ste odporučili Bratislave pri pohľade na dnešné sucho, ale aj na historické povodne?
Kľúčové body:
– Nepodceňovať extrémy. Teória extrémov hovorí, že ešte nikdy sme nemali takú veľkú povodeň, aby nemohla prísť ešte väčšia. To isté platí i o suchu.
– História nám jasne ukazuje, že:
– extrémne povodne (1899, 1954, 2002, 2013) aj extrémne suchá (desaťročie 1856–1865, 1946–1955, súčasné obdobie) sa opakujú,
– ochrana pred povodňami aj plánovanie zásob vody musia počítať s tým, že raz bude vody veľa, raz málo.
– Rozumne pracovať s vodou v meste.
– Zvyšovať albedo – odrazivosť Albedo bielej farbay je približne 0,7 až 0,85 (odrazí 70 % až 85 % svetla). Čierna farba: Albedo je približne 0,05 až 0,1 (odrazí len 5 % až 10 % svetla). Ak chceme jednoducho znížiť teploty v meste treba mať biele strechy, svetlé fasády – nechápem, prečo architekti tak obľubujú čiernu a tmavosivú farbu.
– obnovovať a chrániť ramenné systémy a mokrade pri Dunaji ako „špongiu“ – pri povodniach tlmia kulmináciu, pri suchu udržujú vlhkosť,
– Investovať do hydrológie. Udržiavať a zachovávať kvalitné monitorovanie (vodné stavy, prietoky, zrážky, teploty).
a, čo považujem za kľúčové, vychovať novú generáciu hydrológov – dobrý hydrológ nevyrastie za tri roky, potrebuje desaťročia skúseností.
(bn)
Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk
