Radikálne názory nevznikajú zo dňa na deň. Začiatkom môže byť osamelosť, pocit nespravodlivosti, frustrácia alebo potreba niekam patriť. Internet potom ponúkne komunitu, ktorá dá mladému človeku jednoduché odpovede na zložité otázky. Odborníci upozorňujú, že prevencia sa nemôže začať až vtedy, keď dôjde k vážnemu incidentu.
Nejde pritom o nový jav. Dejiny ukazujú, kam môže viesť postupné prijímanie ideológií, ktoré rozdeľujú spoločnosť na „my“ a „oni“. Na Slovensku máme skúsenosť s fašistickou, nacistickou a neonacistickou ideológiou, ale aj s ľudáckym režimom počas druhej svetovej vojny.
„Jedným z najtragickejších prejavov tohto obdobia bola protižidovská politika, ktorá prerástla do aktívnej podpory holokaustu, deportácií a vyvražďovania slovenských Židov,“ pripomína Martin Pekár z Katedry histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dnes sa radikalizácia prejavuje v inom prostredí a často aj inými prostriedkami. Ide o globálny trend.
Keď chýba prijatie
Nezačína sa automaticky tým, že človek uverí konkrétnej extrémistickej ideológii. Často jej predchádza niečo oveľa bežnejšie – nenaplnená potreba alebo negatívna skúsenosť. „Osamelosť, poníženie, pocit nespravodlivosti či neistoty. Radikálna ideológia potom poskytne odpovede, prečo sa nám to deje,“ vysvetľuje psychologička Katarína Žitvová Panigajová zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach.
Radikalizáciu preto treba vnímať ako proces. Človek postupne prijíma a osvojuje si nový hodnotový systém, ktorý môže byť v rozpore s hodnotami demokracie a tolerancie. Svet sa pritom začne zjednodušovať. Jedna skupina má byť tá, ktorá „pozná pravdu“, druhá je podľa radikálneho pohľadu zmanipulovaná alebo priamo zodpovedná za problémy. Zložité spoločenské otázky dostávajú jednoduché vysvetlenia a jasne určeného vinníka.
Obzvlášť citlivým obdobím je dospievanie. Mladí ľudia prežívajú silné a často protichodné emócie, hľadajú vlastnú identitu a svoje miesto medzi ostatnými. „Tínedžeri, ktorí sú napríklad z chudobného prostredia alebo majú pocit, že nie sú na tom ekonomicky či sociálne tak dobre ako iní, a to napríklad vidíme na sociálnych sieťach, sa môžu porovnávať s inými, ktorí sa javia, že sa majú lepšie. Tým opäť narastá frustrácia a pocit, že nezapadám, že nie som spokojný alebo spokojná so svojím životom,“ hovorí Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Radikálna skupina však ponúka presný opak. Mladý človek v nej môže zažiť prijatie, pochopenie a pocit, že konečne niekam patrí. „Takáto identita je príťažlivá, pretože odstraňuje pocity neistoty a osamelosti. No slúži tiež ako ventil frustrácie alebo hnevu,“ približuje Žitvová Panigajová.
Problém nastáva vo chvíli, keď za toto prijatie skupina začne požadovať stále väčšiu lojalitu. Obmedzuje kontakt s ľuďmi, ktorí jej názory kritizujú, a postupne môže za nepriateľov označovať aj rodinu či starých priateľov.
Pasca internetu
Sociálne siete tento proces výrazne uľahčujú. Mládež nemusí extrémistický obsah cielene vyhľadávať. Dostane sa k nemu prostredníctvom videí, memečiek, odporúčaní alebo súkromných správ. Výskum Rady mládeže Slovenska ukazuje, že s radikálnym alebo extrémnym obsahom sa na internete stretáva veľká časť používateľov. Takmer pätina z nás zároveň dostala podobný obsah v súkromnej správe od blízkeho.
„Dôvera k človeku ešte nezaručuje pravdivosť alebo prijateľnosť toho, čo nám posiela,“ upozorňuje Juraj Lizák z Rady mládeže Slovenska. Sociálne siete zároveň vytvárajú prostredie, v ktorom sa človek môže cítiť anonymne a bezpečne. Vznikol fenomén takzvanej echo chamber – ozvenovej komory, v ktorej sa človek opakovane stretáva s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a rovnakými tvrdeniami.
„Z toho potom vzniká aj dojem úplnej zhody, že človek v online komunite vidí iba súhlas ostatných, a preto si myslí, že presvedčenie skupiny je ešte jednoznačnejšie, ako v skutočnosti môže byť. Postupným opakovaním sa takéto extrémne tvrdenia normalizujú,“ opisuje Žitvová Panigajová.
Jazyk cieľovej skupiny
Obsah pritom nemusí na prvý pohľad pôsobiť ako propaganda. Dnešní šíritelia radikálnych myšlienok používajú jazyk konkrétnej cieľovej skupiny. Videá a statusy pritom môžu vyzerať ako zábava. Za nimi však býva posolstvo namierené proti menšinám, migrantom alebo iným skupinám obyvateľstva. „Ak majú mladí oporu vo svojom okolí, ak majú pocit bezpečia, ak niekam patria, ten online obsah, ktorý môže byť násilný alebo extrémistický, nemá na nich taký vplyv,“ vysvetľuje Gallová Kriglerová.
Radikálne názory však automaticky neznamenajú nebezpečenstvo. „Väčšina ľudí s radikálnymi postojmi násilný čin nikdy nespácha. Zároveň však existuje malá časť z nich, ktorá svoje presvedčenie považuje za ospravedlnenie násilia,“ dodáva Žitvová Panigajová
Rozpoznanie manipulácie
Prvé signály novej ideológie nemusia byť pre okolie jednoduché na rozpoznanie. Zmena názorov ešte neznamená, že mladý človek smeruje k extrémizmu. Radikálna prezentácia môže byť aj prejavom mladíckej rebélie, nerozvážnosti alebo nepochopenia myšlienky. Dôležité je preto sledovať širší obraz – zmeny v správaní, vzťahoch a komunikácii. A predovšetkým pochopiť, čo mladému človeku radikálne prostredie poskytuje.
Rodič môže mať prirodzenú potrebu zakázať internet, prerušiť kontakt s kamarátmi alebo mladého človeka konfrontovať s jeho názormi. Podľa odborníkov však takéto riešenie nefunguje. „Mali by sme radšej zistiť, akú funkciu radikálny svet pre mladého človeka plní,“ hovorí Žitvová Panigajová.
Cieľom nemá byť ani označiť žiaka za rizikového človeka. Dôležitú úlohu má podľa odborníkov škola, rodina, psychológovia a ďalšie podporné služby. Výskum Rady mládeže Slovenska pritom ukázal výraznú medzeru vo vzdelávaní. Viac ako 55 percent študentov uviedlo, že sa počas dochádzky nestretlo s témou online radikalizácie.
„Mladý človek potrebuje vedieť overiť zdroj, ale aj mať niekoho, za kým môže prísť s pochybnosťou či nepríjemnou skúsenosťou bez toho, aby sa mu vysmial. Za chybu považujeme, keď s prevenciou čakáme až na vážny incident alebo ju vybavíme jednorazovou prednáškou,“ upozorňuje Lizák.
Prevencia nemá byť iba o tom, ako rozpoznať extrémistické video. Rovnako dôležité je naučiť mladých ľudí pracovať s informáciami, rozpoznávať manipuláciu, zvládať frustráciu a zároveň si vytvárať zdravý pocit vlastnej hodnoty a príslušnosti.
Cesta späť
Návrat späť pritom možný je. Nemusí však prísť po jednom rozhovore. Ide o postupný proces, v ktorom sa môžu objavovať pochybnosti aj návraty k pôvodným postojom. „Z hľadiska bezpečnosti mladého človeka je však úspechom už odpútanie sa od násilného správania. Významnými momentmi v procese zmeny bývajú objavenie pochybností, ale aj prítomnosť nejakého bezpečného, stabilného vzťahu,“ pripomína Žitvová Panigajová.
Najťažšie môže byť opustiť skupinu, ktorá už dávno nie je iba internetovou komunitou. Pre mladého človeka predstavuje priateľov, rodinu, identitu aj miesto, kde sa cítil prijatý. „Mladý človek potrebuje vedieť, že má kam ísť. Dôveryhodná osoba – rodič, súrodenec, učiteľ, školský psychológ, člen podporného tímu či tréner nejakého družstva – môže fungovať ako pomyselný most do bežného života. Nemožno len tak odísť a stratiť všetko, čo tá radikalizovaná skupina človeku dávala. Je potrebné to aj niečím nahradiť, niečím zmysluplným, napríklad prácou, športom či nejakým krúžkom,“ uzatvára Žitvová Panigajová.
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: pexels.com
Zdroj: nasekosice.sk
