Mesto Košice pripravuje vybudovanie nového Parku za Sladovňou a rekonštrukciu 150-ročnej pohrebnej kaplnky rodiny Pohle-Roth na niekdajšom evanjelickom cintoríne na Žriedlovej ulici. Odhadované náklady na prvú etapu nového parku presahujú milión eur a obnova pamiatky je vyčíslená na ďalších 330-tisíc eur. V druhej výhľadovej fáze sa má aj zvyšok historického cintorína zmeniť na pietny memoriálny park. Hoci je v súčasnosti priestor vyčistený, lokalita bezprostredne susedí s nelegálnymi príbytkami a územím patriacim rôznym vlastníkom.
Prívlastok brzdí revitalizáciu
Záchrana pamiatky aktuálne stojí na problémoch so získavaním fondov, keďže je historicky stále evidovaná ako pohrebná stavba, ktoré sú obvykle vyňaté z možnosti získania podpory. To podľa vyjadrenia magistrátu predstavuje zásadnú komplikáciu pri čerpaní peňazí z európskych výziev.
Revitalizáciu okolia zas brzdí nutnosť majetkovoprávneho vysporiadania súkromných parciel, s čím počíta aj oficiálny stavebný zámer, ktorý pre mesto vypracovala Technická univerzita v Košiciach (TUKE).
V trojdielnej sérii článkov postupne zmapujeme minulosť, patovú súčasnosť a plánovanú budúcnosť tohto územia. V prvej časti odhaľujeme, že dejiny slávnej kaplnky boli prepísané a kaplnku zachránil pred zbúraním bizarný socialistický plán.
Zmluva za zádušné pobožnosti
Mesto si na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového ústavu objednalo v roku 2025 komplexný architektonicko-historický výskum u odborníčky Kristíny Zvedelovej. Je jednou z držiteliek odbornej spôsobilosti na vykonávanie umelecko-historického výskumu. Okrem prieskumu na mieste súčasne pracovníci Archívu mesta Košice vypracovali archívny výskum kaplnky na základe dostupných materiálov. Mesto a odborníci vynaložili úsilie na to, aby bolo možné kaplnku komplexne obnoviť a zreštaurovať.
Spomínaný architektonicko-historický a archívny výskum, na ktorom sa podieľal tím odborníkov, prepisuje dejiny kaplnky pri starej sladovni na Žriedlovej ulici. Ako uvádza Kristína Zvedelová, kým doteraz sa autorstvo kaplnky chybne pripisovalo architektovi Jozefovi Bellághovi a roku 1842, nájdené originálne plány v archíve mesta potvrdili, že neogotickú hrobku v skutočnosti navrhol v rokoch 1876 až 1878 Július (Gyula) Hudák.
Výstavbu kaplnky iniciovala vdova Johana Šarlota Rothová pre svojho zosnulého manžela, sedlárskeho majstra Jána Andreja Pohleho s pruskými koreňmi. Zistenia z archívu ukazujú, že rodina odkázala evanjelickej cirkvi dom so sedlárskou dielňou na Kováčskej ulici, kde neskôr sídlilo premonštrátske gymnázium. Podmienkou tohto daru spolu s obnosom 500 korún pre farára bolo, aby cirkev v hrobke slúžila každoročné zádušné pobožnosti, pričom táto tradícia sa podľa historických záznamov udržala až do roku 1948.
V čase oficiálneho uzavretia cintorína pre pochovávanie v roku 1889 zostalo v krypte ešte jedenásť prázdnych miest. Ako vo výskume konštatujú odborníci, z architektonického hľadiska ide o lokálny unikát, keďže architekt Hudák na stavbe skombinoval neogotické prvky s cimburím typickým pre anglickú tudorovskú gotiku a s atikou, ktorá pripomína dobové židovské synagógy.
Bagre hroby neexhumovali
Priestor za Žriedlovou ulicou slúžil ako evanjelický cintorín už od roku 1687, kedy ho dal zriadiť hlavný richtár slobodného kráľovského mesta Košíc Michal Demeczky. O necelé storočie neskôr získal kamenné oplotenie. Po ukončení pochovávania a jeho uzavretí koncom 19. storočia areál postupne chátral, až jeho správu v roku 1957 prevzal vtedajší Miestny národný výbor v Košiciach. Úrady napokon rozhodli o asanácii celého cintorína v 70. rokoch 20. storočia.
Historické podklady z mestského archívu dokazujú, že ťažké mechanizmy zrovnali za socializmu vzácne náhrobky so zemou už medzi januárom a aprílom 1974, avšak stavebné povolenie na likvidáciu úrady vydali až dodatočne v auguste 1975. Počas týchto plošných terénnych úprav sa staré hroby neexhumovali, inštitúcie sa dohodli iba na tom, že ak sa pri prácach narazí na ostatky, prevezú sa na Verejný cintorín. „Vzhľadom k tomu, že evanjelické a. v. pohrebisko nevyhovovalo zdravotnému všeobecnému záujmu, navrhli tento cintorín zrušiť,“ uvádza Zvedelová vo svojom výskume.
Záchrana vďaka plánu kaviarne
Z celého pietneho miesta prežila túto deštrukciu len Pohle-Rothova pohrebná kaplnka. Podľa archívnych záznamov ju neušetrila úcta k pamiatke, ale výlučne pragmatický plán socialistických funkcionárov. „Odbor výstavby ObNV Košice – Staré Mesto v roku 1974 odporučil zvážiť ponechanie pohrebnej kaplnky Pohle-Roth s využitím na prípadné expresso,“ približuje Zvedelová spis z roku 1974. Podzemnú kryptu plánovali využiť ako sklad náradia, semien a sadeníc pre Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc.
Pre tento účel vznikli v roku 1976 presné rekonštrukčné výkresy a koncom nasledujúceho roka Obvodný národný výbor Košice – Staré Mesto vydal aj stavebné povolenie s termínom prác na jar 1978. Bizarný plán nakoniec zlyhal v máji 1978. Zhotoviteľ, vtedy štátny podnik Východoslovenské stavby, listom oznámil, že „v prácach vynechávajú kaplnku pre potrebu umeleckých prác, na ktoré nemajú odborníkov.“
Nevyužitá a nedotknutá stavba od tohto momentu desaťročia chátrala a stala sa útočiskom pre ľudí bez domova, kým ju mesto Košice v roku 2024 právoplatne nevyvlastnilo s cieľom jej celkovej pamiatkovej obnovy. Ako odhalila Zvedelová vo výskume, pod vrstvami novodobých sadzí sa dodnes zachovala pôvodná neogotická výmaľba a na klenbách aj stopy po zlátených hviezdach v interiéri.
Viac o tom, v akej fáze je záchrana týchto prvkov, ako bude vyzerať múr ohraničujúci budúci park a aké atrakcie prinesie projekt za viac ako milión eur, prinesieme v ďalších dieloch tejto série.
text a foto: Monika Ištvánová
Zdroj: nasekosice.sk
