Sucho, ktoré v tomto roku postihlo Slovensko a stále pretrváva na veľkej časti nášho územia, je pre poľnohospodárov katastrofálne. Zasiahlo vývoj takmer všetkých plodín, ktoré pestujeme. V laboratórnych podmienkach sa však tímu zo Slovenskej akadémie vied (SAV) podarilo otestovať kvasinku (Rhodotorula mucilaginosa CCY 20-1-39), ktorá môže pomôcť kukurici zvládať čoraz dlhšie obdobia sucha.
Zlepšenie rastu
Semená strukoviny sa pred výsevom ošetria vodnou suspenziou živých kvasinkových buniek, ktoré si výskumníci už patentovali. „Po aplikácii roztoku na rastliny v špecifickej koncentrácii sme pozorovali zlepšenie rastu nielen v kontrolných podmienkach s dostatkom vody, ale aj v podmienkach stresu spôsobeného stratou vlahy. Pri suchu sme zaznamenali, že rastliny rástli lepšie a nedostatok vody zvládali výrazne lepšie ako rastliny bez aplikácie kvasiniek,“ uvádza Marko Bajus z Chemického ústavu SAV.
Kvasenie pritom poznáme najmä z produkcie piva alebo chleba, jeho potenciál je však oveľa rozmanitejší. „Tieto mikroorganizmy sa v posledných rokoch dostávajú do popredia najmä vďaka ich využitiu v biotechnológiách, potravinárstve a priemysle. Niektoré druhy sú špecifické produkciou látok, ktoré baktérie nedokážu vytvárať,“ dopĺňa Bajus.
Na Chemickom ústave SAV existuje zbierka vzácnych kvasiniek, ktorá patrí medzi najväčšie a najstaršie v Strednej Európe. „Keďže sa začali objavovať vedecké články, ktoré potvrdili pozitívny vplyv týchto látok na rast rastlín, rozhodli sme sa ich aplikovať aj na naše plodiny a overiť, či skutočne dokážu stimulovať ich rast. Doterajšie výsledky ukázali, že strukoviny po aplikácii kvasiniek vytvorili väčšiu biomasu,“ vysvetľuje členka výskumného tímu Karin Kollárová.
Nevyspytateľné počasie
Prvé výsledky v laboratóriu sú povzbudivé, ich patent už mieri na polia. Sucho sa medzitým stále prehlbuje aj na východnom Slovensku a nedostatok vlahy degraduje zemský povrch. „Dochádza k úbytku organickej hmoty v pôde, jej zhutňovaniu a zhoršovaniu štruktúry. Takéto pole má následne zníženú schopnosť vsakovať a zadržiavať vodu, čo ešte viac prehlbuje jeho vysychanie. V posledných mesiacoch aj rokoch pozorujeme čoraz výraznejšie výkyvy. Aktuálne sucho je jedným z prejavov klimatickej zmeny,“ približuje prírodovedec Peter Hanajík.
Dlhodobé pozorovania ukazujú, že na Slovensku sa zvyšuje priemerná teplota a zároveň sa mení rozloženie zrážok. Farmárom by sa preto pomoc od vedcov zišla. Najmä, keď sucho spôsobuje čoraz väčšie finančné výkyvy.
„Počasie je čoraz nevyspytateľnejšie. Sucho v posledných rokoch predstavuje veľmi nepriaznivý signál do budúcnosti. V mojom prípade spôsobilo, že počas predchádzajúcich dvoch rokov som hospodáril so stratou, pričom pred dvoma rokmi bola táto strata veľmi vysoká,“ hovorí Vendelín Novysedlák, ktorý patrí k najväčším pestovateľom v Košickej kotline.
Sledujú rastové parametre
Ak poľné testy v najbližšom roku potvrdia očakávané vlastnosti, vedecká technológia by sa mohla uplatniť nielen pri pestovaní kukurice, ale aj pri iných plodinách. „Pri poľných experimentoch vstupujú do procesu aj externé faktory, ako napríklad počasie, mikroorganizmy či hmyzie živočíchy, ktoré môžu výsledky ovplyvniť pozitívne aj negatívne. Snažíme sa nastavovať experimenty tak, aby sa tieto vplyvy minimalizovali, no zároveň, aby získané výsledky boli praktické a využiteľné aj v budúcnosti,“ uzatvára Bajus.
Počas poľných experimentov sledujú vedci najmä rastové parametre, ako sú dĺžka rastliny, tvorba biomasy a celkový zdravotný stav plodiny.
text: Lukáš Mano
ilustračná foto: pexels.com
Zdroj: nasekosice.sk
