Na košickom sídlisku Terasa (MČ Košice-Západ) začala koncom augusta pôsobiť neoficiálna iniciatíva s názvom Miestna občianska iniciatíva (MOI) SR Slovenská rodina. Dala si za cieľ preventívne dohliadať na verejný poriadok a chrániť zraniteľné skupiny obyvateľov, najmä deti, rodičov a seniorov. Zatiaľ čo občianske združenie deklaruje čisto preventívny charakter, štátna aj mestská polícia prenos kompetencií na dobrovoľníkov odmietajú.
Bezpečnostný konzultant a bývalý príslušník bezpečnostných zložiek Vladimír Buráš poukazuje na právne riziká takýchto aktivít, ich marketingový potenciál na sociálnych sieťach a získavanie politických bodov.Ich pôsobenie označuje za občiansku aktivitu, ktorá je podľa neho dôsledkom nedostatkov v preventívnom pôsobení Policajného zboru SR.
Prevencia bez donucovacích právomocí
Miestna občianska iniciatíva SR vo svojom stanovisku uvádza, že vznikla ako dlhodobo pripravovaný projekt, ktorého úlohou je udržiavanie bezpečnosti na sídlisku Košice-Západ a neskôr aj v ďalších častiach mesta. Podľa ich vlastných slov majú niektorí členovia „skúsenosti z Ozbrojených zborov SR, certifikáciu ako inštruktori sebaobrany, poriadkových jednotiek a streleckej prípravy“.
Aktivita má mať výlučne preventívny charakter v rámci voľného času dobrovoľníkov. „Do ulíc idú po internom výbere a školení, dobrovoľne sa preukazujú čistým registrom trestov o bezúhonnosti,“ vysvetľuje združenie s tým, že odmieta akékoľvek formy násilia či vyvolávanie konfliktov. V problémových lokalitách chcú pôsobiť najmä viditeľnou prítomnosťou a priamym, ale slušným upozorňovaním na porušovanie poriadku.
Na sídlisku už stihli zabrániť krádeži bicykla či nájsť stratené doklady. „Nedisponujeme a ani nechceme disponovať žiadnymi donucovacími právomocami, tie ostávajú výlučne v rukách polície,“ dodáva MOI SR.
Výhradne preventívna činnosť
Skupina zároveň deklaruje víziu úzko spolupracovať na úrovni štátu s ministerstvom obrany či vnútra, antikonfliktnými tímami, hasičmi či vojakmi, a na úrovni mesta s mestskou políciou, so súkromnými bezpečnostnými službami, útulkami a pátracími tímami. Chcú šíriť osvetu aj vzdelávanie formou organizovania preventívnych prednášok a kurzov bezpečnosti.
Tvrdia, že ich činnosť je výhradne preventívna a komunikačná, nedisponujú donucovacími právomocami a ich cieľom je v problémových lokalitách „odrádzať od protiprávneho konania a vzbudzovať prirodzený rešpekt u osôb, ktoré by potenciálne mohli ohrozovať obyvateľov“. Podľa Buráša je ale preventívne pôsobenie jedna z funkcií policajného zboru a samotný pojem „vzbudzovanie prirodzeného rešpektu“ označuje za bezpečnostné riziko. „To je niečo, čo nepozná ani zákon. Je to svojvoľná aktivita,“ uviedol.
MOI SR svoje tváre na verejnosti ani na sociálnych sieťach neukazuje a mená členov neuvádza. Odôvodňujú to ochranou súkromia, pravidlami GDPR a prevenciou pred prípadnými vyhrážkami. Buráš na druhej strane spochybňuje ich spôsob prezentácie so skrytými tvárami. „Maskovanie patrí bezpečnostným zložkám, napríklad kukláčom,“ skonštatoval.
Policajtov je dosť, poriadok je zabezpečený
Zástupcovia bezpečnostných zložiek sa k prítomnosti občianskych hliadok vo všeobecnosti stavajú striktne. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Jana Illésová zdôrazňuje, že ochrana majetku a zabezpečovanie poriadku patrí zákonom určeným inštitúciám. „Ich oprávnenia nemožno preniesť na občianske hliadky, ktoré nemôžu nahrádzať Policajný zbor ani Mestskú políciu Košice. Členovia takýchto iniciatív majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania,“ uviedla Illésová a doplnila, že ak by konanie hliadok vykazovalo znaky priestupku alebo trestného činu, polícia zasiahne.
Tvrdenia, že medzi členmi iniciatívy sú aj inštruktori poriadkových jednotiek, potvrdiť nevedela. Podľa zákona je ale podľa Illésovej „policajt aj mimo štátnej služby povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru“.
Rovnaký postoj zastáva aj Mestská polícia (MsP) Košice, ktorú združenie zatiaľ s návrhom na spoluprácu neoslovilo. MsP upozorňuje, že „pokusy o fyzické zásahy, legitimovanie občanov či usmerňovanie verejnosti zo strany neoficiálnych hliadok prinášajú riziko prekročenia zákona“.
Košická mestská polícia zároveň vylučuje, že by vznik združenia súvisel s personálnymi kapacitami, keďže verejný poriadok je podľa MsP plne zabezpečený. Vedenie mestskej aj štátnej polície navyše spresnilo, že ak by v takýchto iniciatívach vo voľnom čase pôsobili aktívni policajti, môžu sa angažovať výhradne ako súkromné osoby bez použitia uniformy či odvolávania sa na služobný pomer.
Starosta čaká na stretnutie
O aktivitách združenia na Terase už vie starosta mestskej časti Košice-Západ Marcel Vrchota. Hoci aktivitu všímavých občanov s cieľom zvýšiť pocit bezpečnosti víta, pripomína im zákonné obmedzenia. „Ich úlohou nemôže byť nahrádzanie oficiálnych bezpečnostných zložiek či priame zasahovanie proti obyvateľom, keďže na to nemajú zákonné oprávnenie,“ konštatuje Vrchota.
Samospráva je pripravená zakročiť, ak by iniciatíva vyvolávala medzi ľuďmi neistotu. „Ak budú členovia iniciatívy vzbudzovať obavy medzi obyvateľmi mestskej časti, tak ich budem musieť požiadať, aby svoju činnosť pozastavili,“ varuje starosta. Zástupcov združenia preto pozval na osobné stretnutie, aby si vyjasnili formy fungovania, no odpoveď na pozvanie doteraz nedostal.
Buráš konštatuje, že starosta by mal so združením komunikovať a vedieť, kto sú jednotliví členovia.
Dôsledok medzier v prevencii a limity zákona
Prítomnosť podobných hliadok vníma bezpečnostný konzultant ako reakciu na chýbajúce preventívne pokrytie zo strany oficiálnych zložiek. Na jednej strane chápe občanov a ich prirodzenú snahu zvýšiť bezpečnosť vo svojom okolí. Práca komunity a záujem o verejné prostredie sú podľa neho samy o sebe vítané, no musia sa pohybovať v rýdzo občianskej a zákonnej rovine.
Zároveň však kriticky poukazuje na stav systémovej prevencie. „Náš bezpečnostný aparát je v ťažkom delíriu. Policajný zbor ako taký je v roli štatistu. Sily, prostriedky, metódy a formy ochrany sú zastarané,“ zhodnotil Buráš. Podľa neho by pri dostatočnom a viditeľnom výkone služby oficiálnej polície podobné iniciatívy nemali priestor na vznik.
Samotných členov neoficiálnych hliadok zároveň upozorňuje na vážne právne dôsledky v prípade eskalácie konfliktov. „Sami sú na tenkom ľade, pretože ak niekomu ublížia, môžu byť napríklad riešení ako skupina s vyššou trestnou sadzbou,“ uzavrel Buráš. Na druhej strane pripúšťa, že motiváciou členov môže byť aj frustrácia bývalých či aktívnych príslušníkov, ktorí chcú na preventívnu časť poukázať aspoň týmto spôsobom.
Nebezpečný marketing
Okrem právnych rizík varuje analytik najmä pred silným vplyvom na sociálnych sieťach a marketingovým rozmerom týchto skupín. Tým, že hliadky otvárajú polarizujúce témy bezpečnosti a zverejňujú videá či fotografie zo svojich zásahov, získavajú obrovský výtlak a môžu tak ohýbať verejnú mienku.
Tento trend potvrdzujú aj čísla. Zatiaľ čo oficiálna stránka Mestskej polície Košice nazbierala od roku 2014 približne 5 400 sledovateľov, neoficiálna iniciatíva MOI SR získala iba za pár týždňov svojej existencie 4 300 sledovateľov.
„Ak sociálne siete hliadky prebijú v popularite oficiálne kanály, pozornosť občana sa prenesie zo stránky Policajného zboru, ktorá má slúžiť na edukáciu a informovanie o reálnych hrozbách, na neoficiálne stránky hliadok. Takto nebezpečným spôsobom preberajú aktivitu a úlohu polície na sociálnych sieťach,“ zdôrazňuje Buráš.
Priama cesta do politiky?
Buráš konštatuje, že zoskupovanie ľudí do hliadok síce nie je nelegálne, ale je potrebné si ho všímať zo strany zložiek. „Je za tým nejaký zámer alebo vyšší cieľ. Robia to pravidelne, vo voľnom čase, nie je to hobby, majú veľký výtlak,“ tvrdí a dodáva, že na online kanáloch môžu začať členovia hliadok určovať trendy. Podľa neho budú zaujímaví pre komunálnych politikov. Pred voľbami s nimi bude pre ich popularitu mestská časť komunikovať, pretože úspešne riešia problémy v mestskej časti a ľudia sa vďaka nim cítia bezpečnejšie.
Zároveň v tomto kontexte varuje pred zneužitím politického výtlaku na komunálnej úrovni. „V hliadke môžu byť napríklad policajti, ktorí chcú odísť o tri roky do civilu, a už si teraz chystajú pôdu na to, aby boli miestni poslanci,“ predpovedal v čase nášho rozhovoru v prvej polovici septembra.
Niektorí členovia hliadky z Ťahanoviec skutočne ohlásili kandidatúru do miestneho zastupiteľstva. Peter Bobaľa zo Železníkov vo videu z 13. septembra tiež oznámil, že sa bude uchádzať o post poslanca mestského zastupiteľstva Košice-Juh.
Kandidatúru v komunálnych voľbách priznávajú už aj zástupcovia iniciatívy MOI SR. Z ich predvolebných letákov vyplýva, že Pavol Durila a Matej Frčka kandidujú za miestnych poslancov, kým Michal Badlík sa uchádza o post miestneho aj mestského poslanca. Na letáku tiež otvorene priznávajú politickú podporu od strán Smer-SD, Hlas-SD, SNS, Republika a Právo na pravdu.
Na Železníkoch sa im to vymklo spod kontroly
Aktivita neoficiálnych hliadok v Košiciach prináša aj ďalší problém, a to stratu kontroly nad vlastným označením. Na sídlisku Železníky pôsobí hliadka pod názvom My komunita, ktorej členovia tváre neskrývajú a nosia červené mikiny či tričká s nápisom.
Zakladateľ hliadky Peter Bobaľa však vo videu zo 16. septembra upozorňuje varoval, že na sídlisku sa objavujú skupiny mladíkov, ktorí sa za nich vydávajú. „Niektoré skupiny chlapcov chcú nadobudnúť dojem, že patria k nám, ale bez nášho označenia k nám nepatria,“ upozornil Bobaľa.
Podľa Buráša je však práve uniforma a vizuálne označenie jedným z hlavných preventívnych nástrojov, ktoré patria výsostne do rúk štátnej a mestskej polície. Tvrdenia zo Železníkov tak ukazujú, že vytváranie neoficiálnych zložiek sa ich tvorcom môže rýchlo vymknúť spod kontroly.
text: Monika Ištvánová
foto: FB MOI SR
Zdroj: nasekosice.sk
