Tréningové pracovisko pre klientov s duševnými poruchami ako prvé svojho druhu na Slovensku vzniklo v psychosociálnom centre vo Vranove nad Topľou. Cieľom je vrátiť týchto ľudí do bežného života. Pre zamestnancov tu majú vytvorený aj špeciálny semafor nálady.
„Funguje tak, že si každý môže vybrať, ako sa v daný deň cíti. Zelená znamená, že sa cíti dobre, oranžová, že je to trochu horšie, a červená, že má náročný deň. Počas dňa sa to, samozrejme, môže meniť. Človek si jednoducho umiestni svoju magnetku na farbu a podľa toho sa mu prispôsobia nároky. Nie je chybou, ak pracuje pomalšie, alebo potrebuje viac času,“ vysvetľuje vedúca psychiatrička centra Dagmar Breznoščáková.
Dobrú náladu mal aj čašník Viktor, ktorý vyhľadal odbornú pomoc pred rokmi, keď si už nevedel poradiť sám. „Bral som to ako poslednú možnosť. Prišiel som sem už v zúfalstve. Začal som mať depresie a úzkosti, komunikácia s ľuďmi aj vybavovanie bežných vecí na úradoch mi robili problém. Dosť som sa izoloval od okolia a už to bolo treba riešiť, pretože sa to dostalo za určitú hranicu, a to aj po finančnej stránke. Potreboval som sa vo všetkých smeroch postaviť na nohy, a tak som začal hľadať pomoc,“ spomína.
Porúch je viac
Na prvý pohľad zaujme kaviareň smaragdovo zelenou farbou interiéru, ktorá má pomôcť personálu aj návštevníkom naladiť sa na tú správnu atmosféru. Človeka upokojí aj komorné prostredie a príjemná hudba. Hoci sa oficiálne štatistiky nevedú, psychickými problémami trpí čoraz viac ľudí naprieč celým Slovenskom. K dispozícii sú však údaje na úrovni EÚ.
Podľa výsledkov prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) z roku 2022 zažíva stres, úzkosť alebo depresiu spôsobenú alebo zhoršenú v dôsledku práce až 27 percent pracovníkov v rámci celej únie. To znamená, že takmer každý tretí pracovník trpí nejakou formou psychickej nepohody. „Môžeme si položiť otázku, či počet týchto ochorení skutočne narastá, alebo sa o nich len začalo viac hovoriť a ľudia ich začali otvorenejšie komunikovať na verejnosti,“ upozorňuje Breznoščáková.
Myšlienka tréningovej kaviarne vznikala niekoľko rokov, ambasádorom projektu sa stal košický hudobník Peter Bič. „Každý z nás má niekedy ťažšie dni a niektorí ich zažívajú pravidelne. Takýmto ľuďom sa treba snažiť pomáhať. Práve preto sa teším, že vznikajú nové iniciatívy, ako je tento inovatívny model komunitnej rehabilitácie, ktorý môže ľuďom pomôcť,“ hovorí hudobník, ktorý zdôraznil, že vo svojej brandži sa s podobnými ťažkosťami zatiaľ nestretol, pretože hudba ho nabíja pozitívnou energiou.
Návrat
Tréningové pracovisko je ideálnym miestom na posilnenie vlastnej hodnoty v pracovnej oblasti. „Títo ľudia často nenastúpia do zamestnania alebo o svoje miesto jednoducho prídu. Stretávajú sa s odmietaním, niekedy aj nepriamym. Zamestnávatelia im dávajú najavo, že po psychiatrickej kúre by sa k nim už nemali vracať. Keď chcú byť úprimní a povedia, že majú za sebou špecializovanú liečbu, odpoveď často znie, že ich radšej neprijmú, pretože by nemuseli zvládnuť pracovnú záťaž. Častokrát tak ani nedostanú šancu ukázať, že sú súčasťou komunity a že ich pracovné schopnosti sú plnohodnotné,“ pripomína Breznoščáková.
Terapia alebo obnova duševnej rovnováhy je pritom rovnako podstatná ako akákoľvek iná operácia či liečebný proces. „V konečnom dôsledku vôbec nejde o to, či ide o telo alebo psychiku. Oboje je navzájom prepojené a niekedy je ťažké tieto veci od seba oddeliť. Telesné zdravie ovplyvňuje psychiku a psychika zasa telesné zdravie. Zotavovanie a stabilizácia pritom môžu trvať rovnako dlho alebo aj dlhšie ako samotná akútna liečba,“ hovorí Breznoščáková.
Netlačia na nich
Väčšina pracovných miest na našom trhu je prirodzene platená od výkonu. Ľudia s psychickými poruchami však podobnú záťaž nedokážu dlhodobo zvládať. Aj preto vznikajú prispôsobené pracovné prostredia pre ľudí s podobnými poruchami. Jedno také vedie v Košiciach ako sociálny podnik Andrea Miková. „Pôvodne sme chceli pomôcť len sami sebe a niekoľkým ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Teraz je nás už 33. Máme tu ľudí s autizmom aj s rôznymi psychickými problémami. Niektorí nedokážu pracovať v bežných prevádzkach a podávať stopercentný výkon ako zdravý zamestnanec. Často pracujú pomalšie, trasú sa im ruky, majú problémy s vyjadrovaním alebo bývajú častejšie práceneschopní.“
Medzi základné metódy ich liečenia patrí tiež arteterapia, biblioterapia či muzikoterapia. V otázke psychických porúch pritom robíme ako spoločnosť pokroky. „U nás majú ľudia možnosť skúšať si manuálne aj sociálne zručnosti. Je to pre nich taký odrazový mostík, vďaka ktorému sa môžu opäť naštartovať a postupne sa vrátiť do pracovného procesu,“ dopĺňa psychologička Noemi Jenčová.
Strach a stigma stále existujú
Dôležité je tiež byť na verejnosti a docieliť, aby ľudí s úzkosťami či depresiami vnímala aj majorita. „Snažíme sa prispievať aj k destigmatizácii psychických ochorení. Nehovorím, že sa ľudia už neboja, pretože strach a stigma v spoločnosti stále existujú. Mám však pocit, že sa o týchto témach hovorí čoraz otvorenejšie a ľudia aktívnejšie vyhľadávajú pomoc. Vďaka tomu sa im postupne otvárajú dvere. Klienti sa môžu stretávať s verejnosťou a návštevníci majú možnosť vidieť, že sú to obyčajní ľudia, ktorí sa zotavujú. Nie je na tom nič strašné. Zotavenie je možné a dá sa to zvládnuť,“ prízvukuje Jenčová.
Aktuálne majú vo vranovskej kaviarni štyroch čašníkov, ktorí sú pod dohľadom psychiatra. Odborník zároveň aj rozhoduje, kedy sú už schopní vrátiť sa do bežného života, čo býva veľmi individuálne. „Využil som všetky možnosti, ktoré boli dostupné, ale to je len časť práce. Zvyšok musí človek urobiť sám,“ uzatvára čašník Viktor.
text a foto: Lukáš Mano
Zdroj: nasekosice.sk
