Remeslo má radšej než úradovanie. Umelecký kováč Vladimír Eperješi sa po štvorročnom pôsobení v kresle staromestského vicestarostu, pustil do remeselnej práce. Ako jediný na Slovensku sa stal odborníkom na opravu a údržbu dobových vežových hodín. Po desiatich rokoch dokázal spojazdniť ikonické hodiny na Dóme sv.Alžbety, hodiny na staromestskej radnici aj stĺpové trojstranné hodiny na Hlavnej. Opravil i mechanizmus v banskobystrickej Hodinovej veži. Jeho snom je výroba košického orloja, ktorý by zdobil samotný košický dóm.
Počas uplynulých štyroch rokov pôsobil ako zástupca starostu Igora Petrovčika. Vo októbrových voľbách nezískal dostatočnú podporu, no ťažkú hlavu si z toho nerobí. „Ja sa lepšie cítim v dielni ako na úrade. Rátal som s každou možnosťou, ale výsledky ma prekvapili. Ľudia volili skôr politickú stranu ako osobnosti,“ hovorí Eperješi a zároveň dodáva, že chce ostať v Starom meste stále činný. „Zatiaľ si nechávam privilégium Nočného starostu, pokiaľ nebude menovaný nový,“ prezradil.
Ako uviedol pre Naše Košice, práca na úrade ho doteraz skôr oberala o čas, ktorý by inak venoval remeslu. „Od remesla som nikdy neodišiel, to ma baví najviac. Mal som na úrade psychickú robotu a potom som stále išiel do dielne pracovať. Tam vypnem, bol to pre mňa po úradovaní neskutočný relax. Práca s ľuďmi je náročná a nevyspytateľná. Na dielni si viem aj zarobiť viac ako na úrade,“ dodal umelecký kováč.
Expert pre celé Slovensko
Eperješi sa teraz okrem kováčstva navyše venuje i oprave a údržbe dobových vežových hodín. Väčšina už neobsahuje pôvodný historický mechanizmus na manuálne naťahovanie. Fungujú s modernejším elektronickým systémom, ktorý sa vďaka GPS signálu sám nastavuje na presný čas. „Jediný technik na Slovensku, ktorý sa staral o všetky také hodiny, pán Pavela, má už 83 rokov a je na dôchodku. Je to veľký odborník. Bol som ho navštíviť doma v Hybe, zostrojil tam orloj,“ prezradil Eperješi.
V lete po desiatich rokoch spojazdnil dómske hodiny.
„Pri hodinách som si oprášil vedomosti, som vyučený mechanik elektronik. Baví ma hľadať poruchy a chyby, každé hodiny sú iné,“ pokračuje. Oslovila ho česká pobočka švajčiarskej hodinárskej spoločnosti s ponukou, aby pre nich na Slovensku robil mechanika. „Budem jediný hodinár na Slovensku, budem sa starať o historické vežové hodiny,“ teší sa mechanik. Pripravuje už zoznam strojov, ktoré potrebujú údržbu, preštudoval asi 760 záznamov z posledných desiatich rokov.
Trojstranné hodiny
Hodinár práve doladil trojstranné hodiny na košickej Hlavnej. „Sú náhradou za staré secesné hodiny, ktoré stáli blízko studne pri divadle. Pôvodné dávno zmizli. Repliku dal urobiť pán Rudolf Schuster pri veľkej rekonštrukcii celého námestia,“ vysvetľuje Eperješi. Hodiny sú podľa neho unikátom. Väčšina má štyri ciferníky, zatiaľ čo tieto majú nevedno prečo len tri. S ich opravou začal už v minulom roku, keď stáli na poškodenom mramorovom podstavci.
„Základnú pätku sme vymenili tak, že spodná časť je liatinová ako na stĺpoch lámp. Odlievané mosadzné časti boli celkom čierne, vyčistil som ich špeciálnym laserom,“ pokračuje remeselník – hodinár. V posledných dňoch sa hodiny opäť zastavili. Eperješi odhalil, že za to môže inštalácia vianočnej výzdoby. „Elektrikári pritom z hodín odpojili stály prúd, našiel som poprehadzované káble. Potreboval som vymyslieť náhradný zdroj s dobíjaním, aby hodiny išli,“ hovorí.
Bystrická šikmá veža
Prezradil tiež, že pred dvoma týždňami pracoval na Hodinovej veži v Banskej Bystrici, kde bol nefunkčný jeden zo štyroch ciferníkov. „Momentálne prebieha rekonštrukcia známej bystrickej šikmej veže, v rámci ktorej bola oprava zrealizovaná. Na štvorstranných hodinách jeden ciferník nešiel. Zastavoval ostatné, keďže sú napojené na jeden mechanizmus, stále im odchádzali náhradné diely,“ vysvetľuje Eperješi.
Bystričania preto jeden ciferník jednoducho odpojili a asi šesť rokov presný čas ukazovali len tri. Oprava nebola jednoduchá, hodiny bolo možné demontovať len z vonkajšej strany. „Pomohol mi horolezec, lebo to bolo vo veľkej výške. V dielni som urobil revíziu hodín, potrebovali prečistiť a premazať staré púzdra. Malá ručička išla, ale motor nevládal pretočiť veľkú ručičku. Tie hodiny sa stále brzdili,“ pokračuje hodinár, vďaka ktorému už Bystričanom hodiny odbíjajú na všetkých stranách veže presný čas.
Košický orloj
Odbíjanie potrebuje Eperješi ešte doladiť aj v Dóme sv. Alžbety. „Dómske hodiny sú moja srdcová záležitosť. Čakal som na náhradné diely, donesiem ich z českého Vyškova a na budúci týždeň vymením odbíjací modul,“ pokračuje mechanik, ktorý by chcel byť dómskym hodinárom.
So spodným ciferníkom na katedrále má veľké plány. „Namiesto piatych hodín by som chcel v dóme urobiť košický orloj. Už som túto myšlienku navrhol aj farnosti. V prípade, že ju podporí Pamiatkový úrad, som pripravený orloj zostrojiť,“ prezradil Eperješi, ktorý môže celý proces konzultovať aj so svojim hodinárskym predchodcom.
„Hodiny budem robiť stále. Chcem, aby po mne niečo ostalo. Teší ma, že syn mi pomáha a budem mať nasledovníka. Nikdy som nenechal remeslo, práve to ma baví,“ vyznáva sa majster.
Text: Eva Eperješiová (autorka nie je príbuznou V. Eperješiho – pozn. red.)
Foto: autorka, Vladimír Eperješi
Zdroj: nasekosice.sk
