Pavián dželada – samec
Zoologická záhrada Bratislava privítala ďalších sedem paviánov dželada (Theropithecus gelada), ktoré pricestovali z Jersey Zoo. Nové zvieratá postupne doplnia pôvodnú sedemčlennú skupinu, ktorá v Bratislave žije od leta tohto roka.
Ao nás informovala Zuzana Dzurdzíková z oddelenia marketingu a vzdelávania zoo, v Bratislave tak v súčasnosti žije celkovo 14 jedincov tohto výnimočného druhu primáta. Medzi novými obyvateľmi je aj samec s mohutnou hrivou a výraznou červenou škvrnou na hrudi, pre ktorú si dželady vyslúžili prezývku „opice s krvácajúcim srdcom“.
Prvá skupina dželád pricestovala do Bratislavy začiatkom júla 2026. Príchod ďalších siedmich zvierat predstavuje pokračovanie plánovaného vytvárania väčšej sociálnej skupiny. Nové jedince sú zatiaľ od pôvodnej skupiny oddelené a ich postupné spájanie je naplánované na najbližšie dni a týždne. Všetky dželady pochádzajú z Jersey Zoo, kde žili spoločne už pred presunom do Bratislavy. Vďaka tomu, že sa jednotlivé zvieratá navzájom poznajú, chovatelia predpokladajú pokojný priebeh ich opätovného spájania.
Dominantný samec s charakteristickou hrivou
Jedným z najvýraznejších nových obyvateľov je samec, ktorého vzhľad predstavuje typické znaky samcov tohto druhu. Na rozdiel od samíc majú dospelé samce mohutnú hrivu, ktorá pokrýva hlavu, krk a plecia a dodáva im charakteristický vzhľad.
Ďalším neprehliadnuteľným znakom je výrazná červená škvrna neosrstenej kože na hrudi, podľa ktorej dostali dželady prezývku „krvácajúce srdce“. Jej sfarbenie môže u samcov súvisieť s hormonálnou aktivitou a spoločenským postavením. Spolu s mohutnou hrivou a dlhými špičiakmi zohráva dôležitú úlohu pri sociálnej komunikácii a súperení medzi samcami.
Výnimočné primáty z etiópskych náhorných plošín
Paviány dželada pochádzajú výlučne z vysokohorských oblastí Etiópie, kde obývajú trávnaté náhorné plošiny a skalnaté územia. Napriek svojmu pomenovaniu nepatria medzi pravé paviány, ale sú jediným žijúcim zástupcom rodu Theropithecus.
Zdroj:
ZOO Bratislava
Pavián dželada – samica
Väčšinu ich jedálnička tvorí tráva, ktorú zbierajú pomocou obratných prstov. Väčšinu dňa trávia na zemi a ich spôsob života je úzko spätý s otvorenou vysokohorskou krajinou.
Dželady sú známe aj zložitou sociálnou štruktúrou. Základné skupiny spravidla pozostávajú z jedného samca, niekoľkých samíc a ich mláďat. Jednotlivé skupiny sa vo voľnej prírode spájajú do väčších spoločenstiev, ktoré môžu zahŕňať stovky až viac ako tisíc jedincov.
Nový výbeh s jedinečným výhľadom na Bratislavu
Dželady majú k dispozícii nový výbeh na svahu za pavilónom primátov. Areál s rozlohou takmer 2.000 m² využíva prirodzený terén bývalého výbehu oviec a poskytuje zvieratám dostatok priestoru na pohyb, získavanie potravy aj prirodzené sociálne interakcie.
Výbeh je súčasťou postupne vznikajúceho afrického kopca, ktorý mení severnú časť areálu ZOO Bratislava. Nová promenáda a viaceré vyhliadkové miesta umožňujú návštevníkom pozorovať život dželád a zároveň ponúkajú výhľady na panorámu Bratislavy, Malé Karpaty či televíznu vežu Kamzík.
(ts, ms)
Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk
