Valaliky pri Košiciach čaká po dvadsiatich rokoch výmena starostu. Štefana Petríka (KDH), ktorý už nekandidoval, nahradí jeho doterajší zástupca TOMÁŠ VINDT (KDH). Do vedenia obce nastupuje v čase, keď sa dokončuje výstavba neďalekej automobilky Volvo a pripravujú sa nové dopravné spojenia s Košicami. V rozhovore pre Naše Košice vysvetľuje, prečo nechce z Valalík „druhú Petržalku“, čo vie o zámere výstavby približne dvetisíc bytov a ako priemyselný park zmenil vzhľad obce. Hovorí aj o cenách nehnuteľností, prisťahovalectve a plánoch na obnovu zelene.
V komunálnej politike nie ste nováčik – boli ste zástupcom starostu Štefana Petríka, ktorý sa po dvadsiatich rokoch rozhodol už nekandidovať. Viete už na čo sa zameriate počas prvých sto dní vo funkcii?
Ako ste naznačili, mojou výhodou je, že samosprávu veľmi dobre poznám. Okrem toho, že som posledné dva roky zastával post zástupcu starostu, tak som pôsobil od roku 2014 ako poslanec obecného zastupiteľstva. Obyvatelia Valalík mi vo voľbách dali dôveru a myslím si, že prechod do funkcie nebude taký náročný ako pre nových starostov, ktorí predtým pôsobili mimo samosprávy.
V prvých sto dňoch sa chcem venovať predovšetkým rozpracovaným projektom. Potrebujem preveriť, v akom sú stave, ako je zabezpečené ich financovanie a čo treba urobiť, aby sme ich dokončili.
Obmenilo sa aj obecné zastupiteľstvo, preto bude dôležité zvolávať pracovné stretnutia a komisie, diskutovať s poslancami a oboznámiť ich s úlohami. Očakávam plynulý prechod.
Znamená to, že chcete pokračovať v projektoch a smerovaní obce, ktoré nastavil váš predchodca?
Áno. Na mnohých projektoch som sa sám podieľal, preto nebudem zastavovať ani kritizovať niečo, čo som pomáhal rozbiehať a čo potrebujeme dokončiť.
Jednou z mojich priorít je dokončenie kanalizácie a obecného vodovodu. Valaliky sú v súčasnosti odkanalizované a napojené na obecný vodovod približne na 98 percent. Chcem, aby sme dosiahli sto percent.
Podarilo sa kanalizáciu dobudovať v súvislosti s výstavbou automobilky Volvo alebo išlo o starší projekt?
Kanalizácia sa budovala už pred príchodom Volva. Nesúviselo to s výstavbou priemyselného parku. V minulosti sa však nepodarilo odkanalizovať všetky ulice. Niektoré napríklad v roku 2015 ešte neexistovali, inde bol problém s majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov. Preto sa kanalizácia v týchto lokalitách nemohla realizovať v rámci veľkého projektu financovaného z eurofondov.
V tomto volebnom období sa nám podarilo dotiahnuť pokrytie približne na 98 percent. Zostávajúce dve percentá ma však mrzia a chcem, aby boli Valaliky kompletne odkanalizované a napojené na obecný vodovod.
Ktoré ďalšie veľké projekty by ste chceli dokončiť počas nasledujúcich štyroch rokov?
Jedným z najvýznamnejších je prístavba základnej školy. Projekt počíta so štyrmi novými triedami a veľkou školskou jedálňou na prízemí. Máme platné stavebné povolenie, ale potrebujeme zabezpečiť financovanie.
Ak by sme mali celú stavbu financovať z vlastných zdrojov, bolo by to veľmi náročné. Nehovorím, že je to nemožné, ale museli by sme výrazne obmedziť ostatné aktivity obce. To si nemôžeme dovoliť.
Druhou veľkou prioritou je obnova verejných priestranstiev a návrat zelene do Valalík.
Čo konkrétne chcete v tejto oblasti zmeniť?
Obec bola v posledných rokoch výrazne zasiahnutá výstavbou priemyselného parku. Nešlo iba o samotnú automobilku, ale aj o prekládky inžinierskych sietí, ktoré zasiahli intravilán Valalík. Po verejných priestranstvách sa pohybovali stavebné stroje a zvýšila sa dopravná záťaž.
Prejavilo sa to aj na vzhľade obce. Najmä hlavná ulica stratila časť svojho pôvodného charakteru. Ubúdala zeleň a Valaliky začali pôsobiť sivejšie.
Do volieb som preto išiel aj so záväzkom vrátiť do obce zeleň. Nemám na mysli iba vysadenie niekoľkých stromov. Chcem komplexne obnoviť dedinský charakter Valalík, aby sme sa nepremenili na mestskú časť, kde sú iba domy, asfalt a parkoviská. Sme na rovine v blízkosti Košíc a počas letných horúčav je nedostatok tieňa citeľný. Chcem, aby verejné priestranstvá prinášali obyvateľom skutočnú pridanú hodnotu.
Hlavná ulica bola dlhodobo zaťažená aj intenzívnou dopravou. Zlepšila sa už situácia?
Zatiaľ nie. Medzi priemyselným parkom a obcou však vznikla nová dopravná infraštruktúra, ktorú môžeme nazvať malým obchvatom Valalík.
Po jej dokončení by vodiči prichádzajúci od Čane a ďalších obcí, napríklad Ždane, Gyňova, Trsteného pri Hornáde či Skároša, mohli obísť Valaliky aj Geču. Nová cesta ich privedie na kruhový objazd, odkiaľ budú môcť pokračovať na obchvat Šebastoviec.
Podľa mojich informácií by sa táto infraštruktúra mala sprevádzkovať na jar 2027. Verím, že to výrazne pomôže znížiť dopravnú záťaž priamo v našej obci.
Ďalšou otázkou sú mimoúrovňové križovania železnice v oblasti Geče. Zo strany priemyselného parku je infraštruktúra pripravená, ale potrebné je dotiahnuť nadväzujúce riešenia na druhej strane. To už presahuje kompetencie našej obce a týka sa aj Košického samosprávneho kraja či ministerstva dopravy.
Ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu obce so štátnou spoločnosťou Valaliky Industrial Park a automobilkou Volvo?
Spolupráca bola zatiaľ veľmi korektná. Najintenzívnejšie komunikujeme so spoločnosťou Valaliky Industrial Park, ktorá zastrešuje prípravu priemyselného parku.
So samotným Volvom sme prichádzali do kontaktu predovšetkým pri stavebných a kolaudačných konaniach, keďže závod sa nachádza v našom katastri. Automobilka dodržala požiadavky vyplývajúce zo stavebných povolení.
Závod Volva je už prakticky dokončený, ale Valaliky Industrial Park pokračuje v budovaní oddychovej zelenej zóny medzi automobilkou a obcou.
Ide o zelenú zónu v blízkosti terminálu integrovanej dopravy?
Áno. V tejto oblasti má vzniknúť takzvaný Biotop Valaliky, ktorý by sa mal tiahnuť pozdĺž obce a podľa mojich informácií zasiahnuť aj do Geče.
Projekt je pod gesciou štátnej ochrany prírody. Cieľom je v maximálnej možnej miere obnoviť pôvodný prírodný charakter územia a vytvoriť priestor na oddych. Nepôjde o upravený anglický trávnik. Skôr o prírodnú zónu, určitú divočinu v dobrom zmysle slova, ktorou budú môcť prechádzať cyklisti, bežci či rodiny s deťmi.
Pokiaľ si správne pamätám, pás územia by mal byť široký približne 150 metrov a dlhý 2,5 až tri kilometre.
S priemyselným parkom súvisí aj výstavba cyklotrás. Kedy by mohli byť dokončené a kam až povedú?
Pracuje sa na nich, ale do konca roka určite hotové nebudú. Ich základné kontúry už vidno.
V ideálnom prípade bude môcť človek nasadnúť na bicykel vo Valalikoch, dostať sa do zeleného biotopu a následne pokračovať po cyklotrase cez celý priemyselný park.
Zaujímavým riešením sú cyklistické mosty ponad viaceré kruhové objazdy. Je to nákladné, ale z hľadiska bezpečnosti veľmi dobré riešenie. Rodiny s deťmi sa tak vyhnú priamemu kontaktu s automobilovou dopravou.
Cyklotrasa by mala pokračovať až za Hanisku a následne poza Šebastovce do košickej Barce. Ak si správne pamätám, celková dĺžka by mala byť približne 13 kilometrov. Nemuselo by ísť iba o spojenie na dochádzanie do práce, ale aj o atraktívnu trasu na trávenie voľného času.
Po sprevádzkovaní obchvatu Šebastoviec sa zmení aj význam pôvodnej cesty medzi Barcou a Valalikmi. Ako sa bude využívať?
Pôvodne sa uvažovalo, že by sa z nej mohla stať cyklotrasa. Problémom je však jej vyústenie pri železničnom moste v Barci, kde je veľmi hustá doprava a cesta je úzka.
Viesť tam cyklistov by bolo nebezpečné. Ideálnym riešením by bolo vybudovanie samostatného podchodu alebo tunela pre cyklistov vedľa existujúceho cestného priechodu pod železnicou. To však nie je v našich možnostiach.
Stará cesta preto pravdepodobne zostane účelovou komunikáciou, predovšetkým na prístup poľnohospodárov k pozemkom. Verím, že ju budú využívať aj cyklisti, ale oficiálne zatiaľ nemôže byť cyklotrasou.
Počíta sa vo Valalikoch aj s rozšírením výstavby na bývanie?
Máme lokality určené na individuálnu bytovú výstavbu, ktoré sa postupne zapĺňajú. Jedna z nich sa nachádza na výjazde z Valalík smerom na Kokšov-Bakšu.
Developer tam vybudoval kompletnú infraštruktúru vrátane kanalizácie, vodovodu, plynu, elektriny, verejného osvetlenia a betónových komunikácií. K projektu pristúpil veľmi zodpovedne a obec už komunikácie prevzala do svojho majetku a správy.
Ďalšie lokality na individuálnu bytovú výstavbu sú zahrnuté v územnom pláne. Musíme si však uvedomiť, že Valaliky sa nemôžu stať druhou Petržalkou.
Naše miestne komunikácie ani ostatná infraštruktúra nie sú pripravené na rozsiahlu sídliskovú výstavbu. Navyše nás obmedzuje platný územný plán, ktorý stanovuje aj výšku a počet podlaží budov.
Znamená to, že v obci nevzniknú rozsiahle bytové komplexy podobné mestským sídliskám?
Valaličania si takúto výstavbu ani neželajú. Nevylučujem radovú výstavbu alebo menšie bytové domy v lokalitách, kde to územný plán umožňuje. Nemôžeme však hovoriť o výstavbe rozsiahlych sídlisk.
Obec sa navyše blíži k hranici svojich možností, pokiaľ ide o rozširovanie zastavaného územia. Nemáme veľa priestoru na ďalší rast. Počas predvolebnej kampane som sa o tejto téme často rozprával s obyvateľmi. Ako samospráva musíme zastupovať ich záujmy.
V minulosti sa spomínala aj možnosť výstavby približne dvetisíc bytov na pozemkoch cirkvi v miestnej časti Košťčany. V akom stave je tento zámer?
Aj ja som zachytil informácie o približne dvetisíc bytoch, hoci neviem presne, odkiaľ toto číslo pochádza.
V súvislosti s pozemkami cirkvi už prebehli určité rokovania ešte počas predchádzajúceho vedenia obce. Zámer však nenašiel výraznejšiu podporu v obecnom zastupiteľstve. Musíme vychádzať z platného územného plánu. Nemôžeme na jednom konci obce povoliť takú hustú bytovú výstavbu bez toho, aby sme zohľadnili jej dôsledky.
Ak by vzniklo dvetisíc bytov a v každom bývali v priemere dvaja ľudia, znamenalo by to štyritisíc nových obyvateľov. Valaliky majú v súčasnosti približne 4 500 obyvateľov, takže by sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil.
Ako nový starosta budem túto otázku veľmi pozorne sledovať. Nie preto, že by išlo iba o môj osobný názor, ale vzhľadom na platný územný plán, postoje obyvateľov a zloženie obecného zastupiteľstva.
Aká forma bytovej výstavby je teda podľa vás pre Valaliky prijateľná?
Príkladom je spomínaná lokalita smerom na Kokšov-Bakšu. Vznikajú tam samostatné rodinné domy aj radová zástavba. Pokiaľ viem, počíta sa aj s menšími bytovými domami, možno maximálne trojpodlažnými. Nechcem však uvádzať nepresné údaje.
Podstatné je, že takáto výstavba zodpovedá územnému plánu a developer zabezpečil potrebnú infraštruktúru.
Po voľbách sa obmenilo aj obecné zastupiteľstvo. Očakávate bezproblémovú spoluprácu s poslancami?
Zastupiteľstvo má jedenásť poslancov, z ktorých ôsmi kandidovali v mojom tíme. Zvyšní traja sú tiež zodpovední ľudia, obyvatelia Valalík.
Verím, že ak budeme mať spoločný cieľ posúvať obec dopredu, nebude problém so spoluprácou. Aj v minulosti sa ukázalo, že keď starosta a poslanci spolupracujú, nemusia riešiť zbytočné spory a môžu sa sústrediť na rozvoj obce. Výsledky takejto spolupráce sú viditeľné.
Prejavuje sa už príchod automobilky Volvo na prisťahovalectve? Pribúdajú vo Valalikoch noví obyvatelia z iných regiónov Slovenska?
Masové prisťahovalectvo v súvislosti s Volvom zatiaľ nepozorujeme. Prichádzajú nové rodiny, najmä do lokalít individuálnej bytovej výstavby, ale ide skôr o jednotlivé prípady.
Poznám niekoľko rodín, ktoré prišli napríklad z oblasti Starej Ľubovne či Svidníka. Vedel by som ich spočítať na prstoch jednej alebo dvoch rúk. Neviem však, či títo ľudia pracujú práve vo Volve.
Predpokladalo sa, že automobilka pritiahne aj obyvateľov zo vzdialenejších častí východného Slovenska, no zatiaľ nejde o masový jav.
Jedným z dôvodov môžu byť ceny nehnuteľností. Valaliky za posledných približne šesť rokov výrazne zdraželi, najmä odkedy sa začalo hovoriť o priemyselnom parku a príchode Volva.
Kúpa rodinného domu dnes môže znamenať hypotéku vo výške 350-tisíc až 400-tisíc eur. Pre mnohých ľudí je preto zrejme dostupnejšie prenajať si bývanie v Košiciach.
Komunálne voľby priniesli výrazné zmeny aj v okolitých obciach. Ako vnímate generačnú obmenu starostov v mikroregióne Hornád?
V našom mikroregióne sa vymenili starostovia v ôsmich obciach.
Už pred voľbami bolo jasné, že sa zmení vedenie Valalík, Čane, Ždane a Nižnej Myšle, pretože doterajší starostovia nepokračovali v kandidatúre. K zmenám však došlo aj v Haniske, Geči, Trstenom pri Hornáde a Skároši, kde doterajší starostovia svoje funkcie neobhájili. Je to výrazná obmena vedenia prakticky celého mikroregiónu.
Prečo sa podľa vás viacerí dlhoroční starostovia rozhodli už nekandidovať?
Môžem hovoriť predovšetkým za Valaliky. Štefan Petrík bol starostom od roku 2006, teda dvadsať rokov a päť funkčných období. Myslím si, že sa jednoducho rozhodol, že už stačilo. Pre obec urobil veľmi veľa.
Očakávate, že spolupráca obcí v mikroregióne Hornád bude fungovať aj po rozsiahlej výmene starostov?
Dúfam, že áno. Mikroregión Hornád doteraz fungoval veľmi dobre, keď ho viedla, obrazne povedané, stará garda starostov. Verím, že aj noví starostovia urobia všetko pre to, aby táto spolupráca pokračovala.
text: Michal Lendel
foto: Mário Medzihradský, FB/Tomáš Vindt
Zdroj: nasekosice.sk
