Mestské polície žiadajú systémové riešenie a obnovenie protialkoholických záchytných izieb. Kompetentné inštitúcie preto vyzývajú na spoluprácu so samosprávami a odborníkmi pri príprave konkrétneho plánu ich obnovenia vrátane určenia kompetencií, podmienok umiestňovania či dlhodobo udržateľného financovania. Na rozsiahly problém spojený s absenciu takýto záchytných izieb, ktoré chýbajú viac ako 20 rokov, opätovne upozorňujú aj v súvislosti s nedávnymi útokmi na zdravotníkov v nemocniciach v Bratislave.
„Ak chceme skutočne odbremeniť urgentné príjmy a zvýšiť bezpečnosť zdravotníkov, nestačí reagovať až na incidenty. Musíme vytvoriť systém, ktorý dokáže problémovým situáciám predchádzať. Záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách a ich obnovenie dlhodobo požadujú ľudia, ktorí následky ich absencie riešia priamo v praxi,“ skonštatoval šéf Mestskej polície v Košiciach a prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska Slavomír Pavelčák
Záťaž pre políciu aj nemocnice
„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Mestská polícia im pri nebezpečných situáciách pomáha a bude pomáhať aj naďalej. Nie je však možné, aby sme boli nepretržite prítomní na všetkých urgentných príjmoch, ani aby naše hliadky suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí,“ konštatuje Miroslav Antal, náčelník Mestskej polície (MsP) Bratislava a viceprezident združenia. „Osobám pod vplyvom alkoholu často po základnom medicínskom ošetrení stačí len bezpečný krátkodobý pobyt, namiesto čoho zbytočne blokujú lôžka na urgentných príjmoch,“ doplnil Pavelčák.
Podľa Antala v tomto roku, do 1. októbra, boli bratislavskí mestskí policajti na urgentných príjmoch 844-krát. Oproti rovnaké obdobiu minulého roka ide o nárast o 229 situácií. Pripomenul zároveň, že každá hliadka, ktorá musí dlhodobo dohliadať na agresívneho pacienta, chýba pri zabezpečovaní verejného poriadku v uliciach mesta. Zabúdať netreba podľa neho ani na to, že ľudia pod silným vplyvom alkoholu často obsadzujú lôžka a vyžadujú si dlhodobý dohľad aj po tom, ako boli medicínsky vyšetrení a ich stav už nevyžaduje nemocničnú starostlivosť.
Rozsah problému ukazujú podľa neho napríklad aj údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej bezpečnostná služba riešila vlani 350 bezpečnostných incidentov, z toho 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Hoci nie všetky prípady súviseli s alkoholom, čísla podľa polície ukazujú, že nejde o ojedinelé udalosti.
Riešenie v podobe štátnej podpory
Mestské polície preto požadujú od štátu rozhodnutie a rovnako jasnú legislatívu i financovanie. Odkazujú však zároveň, že finančná zodpovednosť nemôže zostať výlučne na mestách a obciach. Jednou z možností je podľa nich vytvorenie štátneho finančného mechanizmu s využitím časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým konkrétnym krokom by podľa nich mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách, kde je záťaž urgentných príjmov a bezpečnostných zložiek vysoká.
História a budúcnosť záchytiek
Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Ich účelom bolo zabezpečiť krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, a pritom nepotrebovali hospitalizáciu.
Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť záťaže spojenej so starostlivosťou o intoxikované osoby presunula na nemocničné urgentné príjmy, záchranné zdravotné služby a políciu. Na potrebu obnovenia záchytných izieb pritom mestské a obecné polície, zdravotníci aj predstavitelia samospráv upozorňujú dlhodobo. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028.
text: TASR/Simona Mariničová
ilustračné foto: www.pexels.sk
Zdroj: nasekosice.sk
