Už zbúraný Zlatý jeleň na dnešnom Námestí SNP v roku 1910
Bratislavská organizácia cestovného ruchu opäť počíta, koľko turistov u nás prenocovalo za posledné mesiace a zdá sa, že smerujeme k rekordu. Viete, aké možnosti ubytovania mali návštevníci nášho hlavného mesta v dávnej minulosti? Viaceré chýrne hostince približuje Igor Janota v knihe o bratislavských raritách, pripomenieme tie najznámejšie.
V minulosti sa pod pojmom hostinec nemyslela krčma, výčap, šenk, ale dom pre hostí, gasthaus, teda zariadenie, ktoré poskytovalo pohostenie, občerstvenie aj ubytovanie, malo svoje priestory na jedenie, pitie, zábavu i tancovačku, ale najmä malo izby na prenocovanie návštevníkov mesta.
Čo bolo na týchto zariadeniach najzaujímavejšie, čím sa odlišovali? Predovšetkým, každé sa obyčajne bez vlastného pričinenia stalo centrom posedení, často aj každodenných, príslušníkov jedného z množstva prešporských cechov. A nocovať sem prichádzali obyčajne ľudia z jedného regiónu, či dokonca len z jedného mesta a jeho okolia. Bratislavské hostince neboli veľké, nebola veľká ani ich zábavná ani ubytovacia časť, bolo ich však veľa.
K tým najznámejším patrí i hostinec Zlatý jeleň, ktorý existoval na dnešnom Námestí SNP do roku 1953. Cez deň v ňom sedávali miestni hrnčiari a džbankári, z vidieka ho navštevovali predovšetkým šopronskí chovatelia dobytka. Za súčasným súsoším na tomto námestí stál od začiatku 18. storočia aj hostinec Čierny orol. Stretávali sa v ňom kupci so striebrom prichádzajúci do Bratislavy zo stredoslovenských banských miest, predovšetkým z Banskej Štiavnice a Kremnice. Ubytúvali sa tu aj návštevníci zo Šamorína – hostinec bol známy tým, že sem každý utorok a piatok prichádzal posol zo Šamorína a svojim krajanom nosil správy z domova, listy a odkazy. Z miestnych obyvateľov sa tu schádzali kováči.
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
Bývalý mestský pivovar a hostinec na Rybnom námestí v roku 1905
Na dnešnom námestí SNP stál aj hotel Rudolf, ktorý po druhej svetovej vojne zanikol. A na dolnej časti námestia, na Zelenom trhu, stál zas hostinec Zlatá merica. Tu sa stretávali kupci s obilím zo Žitného ostrova.
Dostavníky z trnavského smeru a kupci z Trnavy a okolia chodievali do hostinca Zlatá hus, ktorý od 18. storočia stál na rohu Námestia SNP a Špitálskej ulice, oproti obchodnému domu Prior (logo na fasáde budovy nahradil v roku 2025 nápis Action, pozn. red.).
Na dnešnej Obchodnej ulici, kedysi Schöndorfskej, neskôr Uhorskej, stál známy hostinec Zlatá koruna. Bol strediskom kupcov zo Svätého Jura, Pezinka a Modry – aj sem prichádzali pravidelne dvakrát do týždňa poslovia z týchto miest. Prinášali súrne odkazy, obchodné i privátne správy, ak sa ich adresáti museli ešte deň-dva v meste zdržať.
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
Hotel U zlatého baránka okolo roku 1930
V 16. storočí na rohu Obchodnej a Drevenej ulice bol hostinec Koruna a na Dlhej ulici, dnes Panskej, boli až dva – K labuti a Zlatý orol. Na Námestí 1. mája, tam, kde neskôr postavili hotel Tatra, vítal návštevníkov hostinec Zlaté jahňa, s veľkým dvorom a stajňami. Stretávali sa tu obchodníci s koňmi a dobytkom.
Na rohu dnešnej Jesenského a Štúrovej ulice stál už v roku 1669 hostinec Červený vôl, jeden z najchýrnejších hostincov niekdajšieho Prešporka. Bol nielen stanoviskom dostavníkov, ale bývali v ňom aj poslanci Uhorského snemu, A poslanci boli vždy prieberčiví. Majiteľ sa musel vzorne starať o čistotu, pohodlie, dobrú stravu, a najmä potrebný sortiment vín a koňakov. Neďaleko bol zas hostinec Zlatá ruža, známy tiež od 17. storočia. Mohol sa hrdiť tým, že sa v ňom ubytoval rakúsky cisár a uhorský kráľ Jozef II. (1780 – 1790) počas jednej z návštev Bratislavy.
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
Bývalý hostinec na rohu Jesenského a Štúrovej ulice približne v roku 1910
Na mieste hotela Carlton stáli v 19. storočí dve väčšie hostince: U zeleného stromu a U uhorského kráľa a neďaleko nich tretí hotel National. Navštevovali ich najmú kupci z Rakúska. Bývali v nich licitácie koní, stavebného materiálu a stolárskych výrobkov. Neskôr, keď hostinec Zelený strom kúpil známy bratislavský obchodník s vínom Jakub Palugyay, stal sa miestom stretnutí šľachtického poľovníckeho spolku. Často tu usporadúvali honosné hostiny aj miestne šľachtické rody.
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
Hostinec U zeleného stromu stál na mieste hotela Carlton.
Židovskí obchodníci prichádzali do Bratislavy veľmi často, zblízka i zďaleka. Pokiaľ sa dalo, ubytúvali sa v hostincoch neďaleko židovského geta, ktoré sa rozprestieralo medzi Kapucínskou ulicou a dnešným Rybným námestím, teda medzi obrannými múrmi mesta a múrmi hradu. Najradšej mali hostinec pri kostole a kláštore kapucínov, ktorý sa nazýval Zlatý kríž.
Pod Bratislavským hradom na Vydrici stál ešte jeden známy hostinec – Čierny lev, Tu sa schádzali príslušníci rybárskeho a lodníckeho cechu. Ubytúvali sa v ňom kupci, ktorí prichádzali do Bratislavy z Česka, Moravy a Sliezska. Neďaleko neho stál ešte hostinec Zlaté slnko.
(bn)
Spracované podľa knihy Igora Janotu Bratislavské rarity, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)
Zdroj:
Vydavateľstvo Marenčin PT
Vedeli ste? Cesta k Veľkej Bratislave siaha až do čias prvej ČSR
Tento rok pripomíname 80. výročie pričlenenia viacerých, dovtedy viac-menej samostatných obcí k Bratislave. Vtedy, 1. apríla 1946 sa sedem obcí stalo súčasťou tzv. Veľkej Bratislavy: Devín, Dúbravka, Lamač, Vajnory, Petržalka, Prievoz a Rača. Korene tohto historického momentu však siahajú až do čias vzniku prvej ČSR.
Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk
